Lukáš Šimko ( r.n. 1982)

Výška : 203 cm
Zamestnanie:
Cez deň zubný technik. Večer a cez víkend pivot 1.BK Michalovce
Kluby v ktorých pôsobil:
BK Snina, BK Humenné,1.BK Michalovce

Pochádza zo Sniny. Päť rokov aktívne nehral, kým ho neobjavili „michalovskí orli“. Ak ho budú obchádzať zranenia, čaká ho najlepšia sezóna v michalovskom drese. V Michalovciach sa mu páči. Jediné, čo mu tu chýba sú sninské lesy.

Ako ste sa dostali k basketbalu?
Na základnej škole som začal s volejbalom, ale neskôr už nebolo kde hrať. Už v tej dobe mal niečo okolo dvoch metrov,  tak ma tréner zavolal, aby som skúsil basketbal. Zapáčilo sa mi to a už som pri basketbale ostal. 

Ste rodák zo Sniny?
Áno som zo Sniny a tam som aj hrával až po juniorov. Neskôr som ešte 2 roky hrával v Humennom za mužov.  Potom prišla na rad škola a práca a prestal som sa basketbalu aktívne venovať.

Tréner I. Rakovský  v jednom rozhovore spomínal, že ste 5 rokov nehrali aktívne basketbal.
No v podstate áno. 4-5 rokov som nehral. Možno to bolo dokonca aj viac. Začal som pracovať vo Vranove n. Topľou. Tam je jedno družstvo, ktoré chodí aj tu do Michaloviec hrávať na turnaj starších pánov. Pridal som sa k ním a s nimi som bol na jednom turnaji v Košiciach. Tam ma videl Marián Kolesár a povedal o mne trénerovi Rakovskému. Ten za mnou prišiel do Vranova a dotiahol ma do Michaloviec.  Dovtedy som chodieval hrať basketbal len raz do týždňa a bolo to viac menej pre zábavu. Chcel som sa k basketbalu vrátiť, ale potreboval som sa niekde usadiť. Tu v Michalovciach som dostal pracovnú ponuku, tak som sa rozhodol  vziať to spolu s tým basketbalom.  

Ako sa po tak dlhom období vracia späť do tréningového a zápasového rytmu?
Vždy je to tak , že sa človeku zo začiatku mimoriadne darí. Neuvedomuje si všetku tú záťaž a hrá s ľahkosťou. Aspoň čo sa individuálnej hry týka.  Postupom času však príde zlom. Človek sa tréningom derie naspäť, ale ide to pomalšie. Na začiatku sa mi dobre skákalo, behalo. Potom prišlo obdobie, keď moja výkonnosť klesala. Dúfam, že som sa už odrazil od toho dna a pôjdem už len hore.

Skúste zhodnotiť minulú sezónu.
Bola lepšia ako tá predchádzajúca. V predchádzajúcej sezóne sme mali veľmi rozlietaný a nestály káder. Napriek tomu, že bolo v tejto sezóne dosť veľa zranení , sa mužstvo  začalo dávať dohromady.  Verím, že v nasledujúcej sezóne to bude ešte lepšie. Vyzerá to, že sa káder stabilizoval. Ak sa nám budú vyhýbať zranenia,  pôjdeme hore.

Mužstvo skončilo na štvrtom mieste. Ste spokojní s umiestnením?
Myslím si, že sme mali na viac. Kvôli zraneniam sme neodohrali všetky zápasy tak ako sme chceli. V iných prípadoch zasa mužstvo nebolo až tak psychicky odolné a nevedeli sme sa presadiť v takých situáciách, kde by sme za normálnych okolností uspeli. Myslím, že to mohlo byť aj lepšie, ale som spokojný aj s tým čo sme dosiahli. V niektorých chvíľach hrozilo, že to dopadne oveľa horšie.

Ako by ste zhodnotili svoju osobnú sezónu?
Mal som zdravotné problémy na začiatku sezóny a v podstate som vynechal celú letnú prípravu. Potom mi chvíľu trvalo než som sa dostal do formy. Primiešali sa do toho problémy s chrbticou. Keď som sa konečne dostal do formy, bol koniec sezóny.

Doma sa Michalovciam darilo a až na Žilinu mohli poraziť každého. Prečo ten obrovský rozdiel s výsledkami z paluboviek súperov?
Vonku sa vždy hrá ťažšie.  Po dlhej  a únavnej ceste človek nestihne úplne zregenerovať. Hrávame počas víkendov dve kolá. Mužstvo po náročnom večernom zápase musí na druhý deň ráno nastúpiť opäť v nejakom inom meste. Rovnako tak aj rozhodcovia sú náchylnejší prikloniť sa na stranu domáceho mužstva. Nič z toho sa však nedá brať ako ospravedlnenie. Je to len na margo toho, že vonku sa vždy hrá ťažšie. Treba aj spomenúť, že doma je každé družstvo silné. Či už to bol Prešov, Krompachy, Košice, alebo hocaké  iné družstvo.

Nasledujúca sezóna bude už vaša tretia v michalovskom drese. Vidíte progres čo sa týka celkového fungovania klubu?
Je vidieť, že sa snaží celé vedenie. Získavajú financie, aby sa v kľude mohlo niekam vycestovať.  Snažia sa dať postupne do poriadku športovú halu. Zlepšujú podmienky v klube. Tak ako v každom meste aj v Michalovciach je v popredí hokej a futbal. Tu je ešte navyše aj hádzaná. Voľné prostriedky na šport, či už zo strany mesta, alebo sponzorov sa hľadajú veľmi ťažko.  Napriek tomu vďaka snahe vedenia vidieť dosť výrazné zlepšenie podmienok za tie dva roky čo som tu.

Čo si myslíte, že v súčasnosti najviac potrebuje michalovský basketbal?
Najviac?  Hádam viac spoločných tréningov, kde sa zídu všetci hráči. Mnohí hráči študujú v Košiciach, alebo v Prešove. Keby sa podarilo dostať ich počas týždňa viac krát na spoločný tréning, bolo by to veľkým prínosom. Bolo pár zápasov, keď mali skúškové obdobie a už to bolo cítiť na zápasoch. Samozrejme klub potrebuje aj podporu mesta a sponzorov, bez finančného zázemia to nepôjde.

Vnímate aj tie nižšie ročníky, ako sú napríklad Juniori?
Vnímam, že za pomoci Marinka Svitlicu, urobili poriadny pokrok.  Videl som ich pred dvoma rokmi a teraz a ten postup je veľmi veľký. Myslím, že je to aj tým tvrdým Marinkovským prístupom. Oni si toho pri ňom dosť vytrpia. (...smiech)

Celkový záujem detí o šport klesá. Ako zaujať mládež aby prišla hrať basketbal?
Dnes je to ťažké. Keď sme boli malí my, hodili medzi nás loptu  a my sme hrali. Každý z nás bol von a či už hral futbal, volejbal alebo basketbal, tak sa behalo. Tým pádom sme aj mali bližšie k to mu športu. Dnes deti sedia celé dni doma pri počítačoch. Je to oveľa ťažšie. Robí sa pár zaujímavých akcií aj pre tú mládež. Či už to bol v zime streetball v hale, alebo teraz v lete letný streetball na námestí. Ľudia z klubu chodia po školách a snažia sa pozývať deti aby sa dali na basketbal. Tak isto máme už aj na školách učiteľov - trénerov, ktorí už od začiatku vedú  v rámci telesnej výchovy študentov k basketbalu.

Aký je podľa vás záujem Michalovčanov o basketbal?
Ten záujem je dosť slabý. Hoci je tu basketbal veľmi dlho, nieje taký populárny ako hádzaná, michalovský futbal, alebo hokej. Je to možno aj tým, že viac ľudí sa rozumie hokeju a futbalu, ako basketbalu.  Verím, že sa to postupom času zlepší. Klub robí rôzne aktivity aby prilákal divákov do hľadiska.

Pracujete ako zubný technik, popri tom ešte študujete. Aké miesto si v tom všetkom nájde basketbal? Je to koníček, druhá práca, alebo čo to pre vás znamená?
Nieje to ani koníček ani druhá práca. Je to radosť. Keby som ten šport nemal rád, tak to robiť nebudem. Keď som bol mladší, tak som to možno bral ako takú drinu. Vtedy som si však neuvedomoval, čo mi to všetko dáva. Teraz to beriem ako uvoľnenie od stresu, od práce. Trochu fyzickej záťaže len prospieva.

Čo znamená letná príprava pre zamestnaného človeka?
Ďalšie starosti (...smiech) . Je to dosť náročné. Človek je 8-9 hodín v práci a potom má ísť ešte behať a naberať kondíciu. Letná príprava nikdy nieje príliš obľúbená. Je to drina. Teraz je to o to náročnejšie, že treba chodiť  aj do práce. Ale je to potrebné. Bez toho sa hrať nedá.

Máte pocit , že ste sa tu v Michalovciach už usadili?
Pomaly sa tu usádzam. Neviem, či sa budem niekedy cítiť ako Michalovčan, ale za 1. BK by som chcel hrať ešte dosť dlho. Je to klub s perspektívou a robí všetko preto aby bol úspešný.

Aký je váš prvý dojem z Michaloviec ako mesta.
Popletené uličky. Tu asi ani jedna ulička nejde tým istým smerom ako tá druhá. (... smiech) Mal som zo začiatku z toho trochu chaos. Keď som sa chcel dostať odniekiaľ niekam, tak som to vždy zo začiatku bral len po tých hlavných ťahoch. Ale je to pekné mesto, pekné centrum  a páči sa mi tu.

Je tu niečo, čo vám v Michalovciach vyslovene chýba?
Najviac mi tu chýba na blízku nejaký les. Ja som zo Sniny, my sme tam  obklopení kopcami.  Tu je to z jednej strany rovina a z druhej strany sú kopce dosť vzdialené.  To je asi jediná vec čo mi tu chýba, ale to by mi chýbalo všade.

Niečo čo tu máte vyslovene rád?
Asi to, že je to tu odvšadiaľ blízko. Nieje to také rozťahané mesto. Z centra sa dá dostať všade pomerne rýchlo.

Prognóza do budúcej sezóny?
Najdôležitejšie je aby sa ustálil káder. Aby sa nikto nezranil, nikto nevypadol. Dúfam, že nepríde zasa 20 nových hráčov, ktorí po pár zápasoch zasa odídu. Verím, že to bude minimálne o jedno miesto lepšie ako v predchádzajúcej sezóne.

pripravil: L.B.

foto: 1.BK Michalovce